_dsc0573

Moje telo nie je tvoje bojisko

Tento článok bude iný ako tie ostatné. Žiadne cviky, žiadne videá, žiadna anatómia tela…. Veď prečo nezačať Nový rok niečím iným? Predovšetkým ho chcem venovať tomu nežnejšiemu pohlaviu. ÁNO, vám ladies! 🙂 (chlapci, aj vy si to prečítajte).

Otázka: Prečo práve dievčatám?

Lebo je to o vás, o mne….

V súčasnosti je kladený veľký tlak na ženy/dievčatá, hlavne čo sa týka vzhľadu. Myslím, že ten tlak tu bol odjakživa. Ale teraz, ako nikdy predtým, cítim tú potrebu vyjadriť sa k tomu. Kto je ten, kto udáva trend “KRÁSY”? Jedine, čo tým dosiahnu je to, že dievčatá začnú nenávidieť svoje telá, snažia sa drasticky chudnúť, podstupujú plastické operácie, aby mali zadok ako Kim Kardashian, ktorý je vraj teraz IN (hlavne, že kedysi keď mala baba väčší zadok tak sa nevyhla narážkam ako – MÁŠ TUČNÚ RIŤ! – NEŽER TOĽKO! – SCHUDNI! – ) Čo sa týka pŕs, o tom ani nehovorím. Ževraj čím väčšie, tým lepšie. Keď máš malé, tak si plochá dráha, daj si radšej silikóny, aby si vyzerala ako žena….BULLSHIT!!!

Nepotrebuješ silikóny na to aby si vyzerala ako žena! Tým teraz neútočím na dievčatá, ktoré ich majú. Či ich už majú kvôli nejakému estetickému problému, chcú si zvýšiť sebavedomie alebo kvôli tomu, že súťažia ako fitnessky, je to ich osobná vec. Ja len tým chcem podotknúť, že nepotrebuješ nič navyše na to, aby si mala zdravé sebavedomie a cítila sa ako žena.

SYNDRÓM MENEJCENNOSTI

Ako najlepšie napísať článok na túto tému? No predsa SAMA NA SEBE. Načo by som opisovala niekoho iného, keď najlepšie poznám seba. Nejdem teraz písať môj celý životný príbeh ale aspoň v krátkosti to, čo s touto témou súvisí. Je to o MNE a môj názor. Niektoré sa v ňom možno budete vidieť.

Mnohí z vás ma v súčastnosti poznajú ako sebavedomú babu, športovkyňu, trénerku… ALE nebolo to tak vždy.

1

Kedysi som bola som zakomplexované dievča, ktoré neznášalo svoje telo. Už na základnej škole som trpela tým, že som bola najmenšia zo všetkých. Cítila som sa menejcenná a mala som pocit, že nezapadnem medzi dievčatá. Bola som taká šedá myška.

Odmalička som bola štíhla. Mohla som zjesť aj slona a nepribrala som. Prišlo však obdobie, keď som podľahla “modelkovskému ošialu”. Vyššia som už nemohla byť, ale štíhlejšia áno. Vtedy v telke fičali vychudnuté modelky. Mala som vtedy tých 14-15 rokov, je normálne, že ženské telo sa v puberte mení, zaoblieva, priberiete nejaké tie kilá ale všetko na správnych miestach. Lenže ja som nechcela žiadne ženské krivky, videla som sa tučná, chcela som mať menší zadok (paradox je, že teraz ho chcem mať stále väčší a väčší :D) Nepáčilo sa mi nič na mojom tele.

Začala som chudnúť. Vyhadzovala som desiaty do koša čo mi mamina pripravovala do školy, potom som aj prestala chodiť na obedy. Niekedy som za deň zjedla len jedno jablko. Všetko čo som zjedla (alebo skôr nezjedla) som si zapisovala do môjho denníčka. Čím som bola chudšia, tým som sa videla lepšie. Aj keď realita bola iná, nevyzerala som vôbec zdravo, bola som vychudnutá. Snažila som sa aj cvičiť aby som ešte viac podporila chudnutie. Ale keď som videla, že mi cvičením hrubnú nohy, tak som s tým prestala, však nechcela som byť širšia ale tenšia.

Mala som aj stavy, že som celý deň vydržala nejesť a potom to na mňa prišlo večer, vyjedla som všetky zásoby sladkostí a potom som sa cítila previnilo. A takto sa to ťahalo skoro rok, až nakoniec mamina našla môj denníček. Vtedy mi dala ultimátum – buď pôjdem k doktorke (doktorov som nemusela) alebo začnem normálne jesť. Radšej som si vybrala druhú možnosť. Trvalo to troška dlhšie, kým som sa z toho úplne dostala a nevidela som jedlo ako nepriateľa.

2

S odstupom času si človek uvedomí, že je to veľká hlúposť – hladovať. Dievčatá si ani neuvedomujú aké problémy si môžu spôsobiť. Jedna z vecí je to, že im prestane chodiť menštruácia. Mne sa to našťastie všetko vrátilo do normálu, ale sú dievčatá, ktoré s tým majú doteraz problémy a nemôžu otehotnieť. Ďalšie vedľajšie účinky cez vypadávanie vlasov, únava až po smrť (áno, bohužial,sú aj také prípady). Dievčatá sa vyhladujú až na smrť. Smutné je, že dievčatá, ktoré sú už vychudnuté na kosť sa stále vidia tučné. Aj ja som sa videla stále tučná. Popritom na mne oblečenie doslova viselo. Som rada, že som sa nedostala do fázy anorexie a to vďaka mojej mamine.

Môj príbeh pokračuje aj na strednej škole. Už mi nevadila len výška, ale tiež sa mi nepáčil môj nos, moja postava, môj zadok, jednoducho VŠETKO!!! Mala som toľko komplexov, že som najradšej sedela doma nad knihami a nikam nechodila. Nenosila som ani veľmi obtiahnuté oblečenie, lebo som sa videla stále tučná. Nosila tričká pod zadok, aby som zakryla môj veľký zadok (ktorý nebol vôbec veľký). K tomu všetkému sa mi ešte vyhodila bradavica na tvári, ktorej som sa nevedela zbaviť. Cítila som sa ako také škaredé káčatko. Moje sebavedomie bolo na bode NULA. Uzavrela som sa sama do seba.

Čím som bola staršia, tak sa to lepšilo. Všetko sa však obrátilo, keď som v roku 2010 prišla na Malorku – iný svet, iní ľudia, iná mentalita. Úplne prvý komplex, ktorého som sa zbavila, bol komplex z mojej výšky. Už mi nevadilo, že som malá. Po prvé, nikto sa sa mi za to nevysmieval a po druhé, väčšina Španielok a Latinoameričaniek čo tam žijú sú také malé alebo dokonca menšie než ja. Samozrejme, už som bola aj staršia a vekom človek múdrie (je to pravda), tak  som už ani neriešila takéto maličkosti. Na Malorke som nadobudla moje stratené sebavedomie, lepšie povedané, sebavedomie, ktoré som nikdy nemala.

3

Malorka, slnko, pláže…. Keď už trávite skoro celý deň v bikinách, tak chcete mať aj vyšportované telo, no nie? Tak aj bolo! Kúpila som si permanentku do miestneho fitka. Začala som sa ponárať do sveta fitness. Mojim vzorom sa stala Nikola Weiterová, naša slovenská fitnesska. Chcela som mať vymakaný zadok ako ona. Kedysi som chcela mať chudé nohy a plochý zadok a teraz úplný opak. Úplne sa zmenil môj pohľad na ženské telo. Samozrejme, že sa opäť objavili komentáre typu: Nechápem na čo cvičíš keď si chudá…Z toho vyplýva, že je jedno či robíte dobre alebo zle, negatívnym poznámkam sa nikdy nevyhnete. Moja rada: ÚPLNE ICH IGNORUJTE! Je to tvoj život, rob čo ťa robí šťastnou a nerieš druhých. Len taká poznámočka: Necvičila som preto, aby som schudla. Ja som určite nebola ten typ baby čo trávi hodiny na bežiacom páse.

Po roku trénovania som si povedala, že prečo by som aj ja nemohla skúsiť súťaženie? Tak som si našla trénera a dala som sa na to! Vyskúšala som raz a stačilo mi. Moja cesta nebolo súťaženie. Priviedlo ma to na iný chodníček – rozhodla som sa absolvovať kurz – Fitness trénerka. Chcela som pomáhať aj druhým ku dosiahnutiu ich cieľov a byť dobrým príkladom.

A tak pokračujem aj doteraz až po súčasnosť. 🙂

HAPPY ENDING

Po toľkých rokoch nenávidenia môjho tela sa konečne mám rada taká aká som! Určite to všetko, čím som si v živote prešla ma naučilo veľa (a stále sa učím).  Naučila som sa ignorovať negatívnych ľudí, naučila som si nebrať ich slová k srdcu a predovšetkým som sa naučila byť šťastná v moje koži. Nikto nie je perfektný, ani ja, ani ty, ani nikto na svete. Žijem si normálnym životom, cvičím, zdravo sa stravujem. Nemyslite si, že jem len ryby na pare a k tomu dusenú zeleninu 😀 Nedržím žiadnu diétu, lebo na diéty neverím. Verím na vyváženú stravu. Poznám svoje telo a viem, že kebyže sa napchávam sladkosťami od rána do večera, tak by sa to asi prejavilo. Jasné, že si občas doprajem, všetko s mierou 🙂 Niekedy mi zas chýba motivácia, som príliš unavená na cvičenie, nemám chuť…sme ľudia, to sa bežným smrteľníkom stane. Úprimne som oveľa šťastnejšia teraz ako predtým, keď som si kontrolovala všetko čo zjem alebo nezjem, alebo som si merala každý centimeter na tele a vážila som sa každý deň. Viac si užívam život, nie som taká posadnutá ako predtým. Mám svoj cieľ, každý ho má. Veľa ľudí sa tak veľmi sústredí na svoj cieľ, že popritom zabúda BYŤ v prítomnosti a jednoducho žiť. Podľa môjho skromného názoru je dôležitejšia cesta, ktorá nás privedie k nášmu cieľu ako cieľ samotný. Užívajte si tú cestu! 🙂

 4

Hoci teraz sa venujem len cvičeniu s vlastnou váhou – kalistenika a silová gymnastika. Okrem toho som sa opäť vrátila k tancu

BUĎ SAMA SEBOU!

Hore vyššie som písala, že mi vždy vadila moja výška, lepšie povedané moja maličkosť. Hoci mám iba 155 cm nikdy som sa necítila viac žensky a sexy ako teraz. Moju “výšku” beriem ako výhodu. Predtým som nemohla vyjsť bez podpätkov ani vysypať smeti. A čo dioptrické okuliare? Predtým som sa v nich videla ako škrata! Radšej som nevidela alebo som si dala šošovky. Teraz? Prednedávnom som si ich sama kúpila a cítim sa v nich veľmi sexy. Keď začnete vidieť vaše “chybičky” ako výhody, tak ste vyhrali! 🙂

Tým vám chcem len povedať, že byť “SEXY” nie je o vzhľade, ani o oblečení, ani o tehličkách na bruchu a ani o najvypracovanejšom zadku. Nejde o veľkosť, číslo ani tvar. Je to o tvojom postoji ako sa cítiš. Tak nahoď úsmev a začni si viac veriť dievča!!!!!! 🙂

Na záver ešte dve rady:

1, NEPOROVNÁVAJ SA S NIKÝM!

Táto cesta jedine vedie k nešťastiu. Namiesto toho venuj tú energiu na seba, na svoj progres. Porovnávaj sa iba sám so sebou ako ďaleko si TY zašiel. Snaž sa byť tou najlepšou verziou seba samého. Na druhej strane je super, ak máš niekoho kto ťa inšpiruje. Nikdy sa však nesnaž byť kópiou, buď originál!

2, MAJ SA RADA!

Kto iný ťa bude mať radšej ako ty sama seba. Buď trochu egoista v tomto smere. Mysli na tvoje zdravie, to je naše skutočné bohatstvo! Cvič pre radosť, jedz s rozumom, rob to čo ťa baví, smej sa, netráp sa nad maličkosťami…..rob čokoľvek čo ťa robí šťastnou! Nauč sa mať rada taká aká si a nevšímaj si komentáre báb, ktoré ti určite závidia tie pekné plné boky! 🙂

POĎAKOVANIE NA ZÁVER

Ďakujem všetkým, ktorí sa mi kedysi vysmievali, neverili mi a podceňovali ma. Aj vďaka vám som silná žena, nie len  fyzicky ale aj psychicky. 🙂

0

0 komentárov k "Moje telo nie je tvoje bojisko"

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.